Poznáme výsledky ankety Byrokratický nezmysel roka 2020!

Aké nezmysly podnikatelia nominovali v roku 2020?

Do ankety Byrokratický nezmysel roka nominovali podnikatelia a odborná verejnosť 61 námetov. „Tento rok sme medzi nomináciami videli tri skupiny opatrení. Na jednej strane sa opakovali roky nevyriešené podnety týkajúce sa odpadovej legislatívy, štatistického vykazovania, exekúcií či koncesionárskych poplatkov pre firmy. Druhou skupinou boli nominácie vyplývajúce zo zmien v súvislosti s pandémiou COVID-19, a potom to boli rôzne špecifické problémy, ktoré ukazujú, že regulujeme aj oblasti, ktoré regulovať netreba,“ konštatuje Ľuboš Kolesár zo Združenia mladých podnikateľov Slovenska.

 „V aktuálnom ročníku bolo množstvo problematických povinností, ktorým by sa dalo zabrániť systémovými riešeniami. Princíp one-in one-out, prijímanie regulácií na dobu určitú s následným vyhodnotením ich prínosov a nákladov, dôsledné vyhodnocovanie pripomienok či prijímanie rozhodnutí na základe dát, by predišli množstvu finalistov v tejto ankete,“ dopĺňa Ján Solík, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. „Tento ročník priniesol aj jedno pozitívne prekvapenie. Parlament odstránil jeden z nezmyslov skôr, ako sa stal finalistom. Tesne pred spustením hlasovania poslanci vyriešili problém zamestnávateľov s pandemickou PN,ktorý sa v tohtoročných nomináciách opakoval,“ dopĺňa Solík.

Ktoré nezmysly zaujali?

O víťazovi rozhodlo on-line hlasovanie, ktoré prebiehalo od 01.12.2020 do 27.12.2020 a zapojilo sa doň celkovo 1 555 respondentov. Byrokratickým nezmyslom roka 2020 je administratívna povinnosť, podľa ktorej musia včelári úradom do 1. marca nahlásiť, kde všade budú počas roka so včelstvami kočovať. Na formulári musia vyplniť presné poradie miest a dátumy. Povinnosť je v praxi natoľko absurdnou, že musia napríklad zadať, kde sa budú včelstvá nachádzať počas kvitnutia slnečnice, aj keď v tom čase slnečnica ešte nie je ani zasiata. Ak sa netrafia, administratíva sa opakuje. „Víťaz tohtoročnej ankety je príkladom úradníckej nadpráce a nereálnych termínov. Zároveň ide o príklad toho, ako prehnanou reguláciou plytváme nielen energiou a časom podnikateľov, ale aj úradníkov,“ zdôrazňuje Solík.

Druhé miesto získal paragraf, ktorý zakazuje príbuzným bezplatne vypomáhať vo firme svojich rodinných príslušníkov. „Príbuzní môžu podľa aktuálnej legislatívy pomáhať vo firme svojich rodinných príslušníkov bez pracovno-právneho vzťahu len pokiaľ ide o jednoosobové s.r.o a fyzické osoby - podnikateľov. Ak ide o firmy, ktoré majú dvoch a viac spoločníkov (napr. manželov či súrodencov) je bezplatná výpomoc zo strany ich najbližších považovaná za nelegálne zamestnávanie,“ približuje Solík. „Ide o ustanovenie, ktoré zbytočne komplikuje život najmä rodinným firmám,“ dodáva.

Tretiu priečku obsadila povinnosť týkajúca sa vyhradeného nákupného času pre seniorov aj v predajniach pre jedného zákazníka. Napriek tomu, že v malej pekárni či v mäsiarstve (prevádzky do 30 m2) môže nakupovať len jedna osoba, majú seniori vyhradený svoj čas, aby nedošlo k ich ohrozeniu iným zákazníkom. Toho, ale v takejto predajni nikdy nestretnú. Výsledkom je, že malé špecializované predajne s pultovým predajom zívajú prázdnotou.

S tesným odstupom skončila na štvrtej priečke regulácia predaja syrov. Úradníci vedia lepšie ako výrobcovia, koľko vydržia ich potraviny. Preto pri tvrdých syroch, ktoré majú trvanlivosť niekoľko mesiacov stanovujú obchodom povinnosť predať ich do 48 hodín po načatí. „Bochníky syra, ktoré sa v lahôdkarských pultoch nepredajú za 48 hodín, musia do koša, pretože číslo v predpise je dôležitejšie ako zdravotná nezávadnosť a odborné znalosti potravinárov,“ konštatuje Martin Krajčovič zo Slovenskej aliancie moderného obchodu.

„Reprezentantom daňovej problematiky v tohtoročnej ankete bolo usmernenie, ktoré hovorí, že ak sa firma dobrovoľne rozhodne preventívne (pravidelne) testovať svojich zamestnancov na koronavírus, musí znášať nielen náklady na testovanie, ale ešte z nich aj odviesť daň,“ konštatuje Jozef Danis, prezident Slovenskej komory daňových poradcov. „Ak dá firme na testovanie odporúčanie pracovná zdravotná služba, finančná správa na tento výdavok pozerá inak a akceptuje ho ako daňový náklad,“ dodáva. „Štát takouto reguláciou podporuje aj počas pandémie zákonom garantované biznisy "vyvolených" na úkor všetkých ostatných. Navyše v čase, kedy chce od veľkých zamestnávateľov pomoc pri zabezpečení testovania,“ dopĺňa Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov.

Medzi tohtoročnými finalistami bola tiež neprimerane striktná regulácia brániaca masovej elektronizácii firemných dokumentov, či zdanlivo dobrovoľné technické normy, ktoré si musia podnikatelia kupovať. „Ak už štát nepriamo firmy núti používať Slovenské technické normy a pýta si za ich znenie platby, mohol by si zodpovedný úrad dať aspoň tú námahu, že zabezpečí ich preklad. Nemožno očakávať, že státisíce živnostníkov a firiem budú rozumieť desiatkam strán odborných textov v angličtine a postačuje im preložená titulná strana,“ dodáva Solík.

Rebríček ankety Byrokratický nezmysel roka 2020

Názov	Podstata problému	Výsledok
Úrady chcú vedieť, kedy bude kvitnúť slnečnica, ktorá ešte nie je zasiata	Včelári musia úradom do 1. marca nahlásiť, kde všade budú počas roka kočovať so včelstvami. Na formulári musia vyplniť presné poradie miest a dátumy. Povinnosť je v praxi natoľko absurdnou, že musia napríklad zadať, kde sa budú včelstvá nachádzať počas kvitnutia slnečnice, aj keď v tom čase slnečnica ešte nie je ani zasiata. Ak sa netrafia, administratíva sa opakuje.	25%
Bezplatná pomoc príbuzných je v rodinných firmách nelegálnou prácou	Príbuzní môžu podľa aktuálnej legislatívy pomáhať vo firme svojich rodinných príslušníkov aj bez pracovno-právneho vzťahu, avšak len pokiaľ ide o jednoosobové s.r.o a fyzické osoby - podnikateľov. Ak už ide napríklad o rodinné firmy, ktoré majú dvoch a viac spoločníkov (napr. manželov či súrodencov) je bezplatná výpomoc zo strany ich najbližších rodinných príslušníkov považovaná za nelegálne zamestnávanie.	16%
Vyhradený nákupný čas pre seniorov aj v predajniach pre jedného zákazníka	Protipandemické obmedzenie počtu osôb v prevádzkach (1 človek na 15 m2) a vyhradené nákupné hodiny pre seniorov spôsobujú, že do menších prevádzok (do 30 m2, napr. pekárne, mäsiarstva, či drogérie) smie vstúpiť len jedna osoba. V určenom čase sú to výhradne seniori, aby nedošlo k ich ohrozeniu iným zákazníkom. Toho, ale v malej predajni nestretnú nikdy, keďže v nich môže nakupovať len jedna osoba. Výsledkom je, že najmä malé špecializované predajne s pultovým predajom zívajú prázdnotou, bez šance na tržbu, keďže seniori nakupujú zväčša v supermarketoch, kde majú celý sortiment pokope.	16%
Syr, ktorý vydrží mesiace, musí po dvoch dňoch do koša	Úradníci vedia lepšie ako výrobcovia, koľko vydržia ich potraviny. Preto pri tvrdých syroch, ktoré majú trvanlivosť niekoľko mesiacov stanovujú obchodom povinnosť predať ich do 48 hodín po načatí. Niekoľko kilové krásne bochníky syra, ktoré sa v lahôdkarských pultoch nepredajú za 48 hodín, musia do koša, pretože číslo v predpise je dôležitejšie ako zdravotná nezávadnosť a odborné znalosti potravinárov.	14%
Elektronizácia dokumentov vás môže vyjsť draho	Legislatíva obsahuje možnosť papierový originál dokumentu neuchovávať za podmienky, že je vyhotovená elektronická kópia prostredníctvom zaručenej konverzie. Tá stojí približne 2 eurá za stranu a môže ju vykonať iba notár, advokát a niektoré pobočky pošty. Ak by firma napríklad chcela nahradiť všetky papierové účtovné doklady a súvisiace dokumenty elektronickou formou, každý šanón by ju stál približne 1 000 eur, bez ohľadu na dôležitosť konvertovaných dokumentov.	7%
Daň z testovania zamestnancov na koronavírus	Ak sa firma dobrovoľne rozhodne preventívne (pravidelne) testovať svojich zamestnancov, musí znášať nielen náklady na testovanie, ale ešte z nich aj odviesť daň. Aby to nebolo málo, štát podporuje aj počas pandémie zákonom garantované biznisy "vyvolených" na úkor všetkých ostatných. Ak dá firme na testovanie odporúčanie pracovná zdravotná služba, finančná správa sa zrazu na tento výdavok pozerá inak a akceptuje ho ako daňový náklad.	6%
Chcete dodržiavať predpisy, štátnemu úradu musíte zaplatiť za ich znenie	Súčasťou pravidiel BOZP sú aj technické predpisy a technické normy, ktoré upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia a zamestnávateľ je povinný ich dodržiavať. Legislatíva mu zároveň umožňuje použiť aj iný postup ako je uvedený v STN. V takom prípade je ale zamestnávateľ povinný preukázať, že zvolený postup je minimálne tak bezpečný ako ten v STN. Keďže zákon "iný postup" bližšie nekonkretizuje, zamestnávatelia siahajú práve po slovenských technických normách, ktoré je potrebné od štátneho úradu kúpiť a častokrát zaplatiť ešte ich preklad, keďže sú nezriedka v angličtine.	5%
Hygiena musí opakovane schvaľovať priestory aj pri pokračovaní v rovnakej prevádzke	Podnikateľ nepotrebuje povolenie hygieny na prevádzku obchodu, ak bol na rovnakom mieste predtým prevádzkovaný rovnaký obchod (napr. predajňa, reštaurácia a pod.). Na niektorých sa ale pri novele zabudlo. Ak chce napríklad lekár previesť svoju prax na s.r.o. alebo si chce otvoriť ambulanciu na mieste, kde bola predtým rovnaká ambulancia, potrebuje opätovné povolenie hygieny.	5%
Slovenský predajca vám respirátor nepredá, od zahraničného žiadny problém	Obmedzenie predaja respirátorov bolo zavedené z dôvodu ich nedostatku v prvej vlne pandémie. Nedostatok pominul, regulácia pre respirátory triedy FFP3 a FFP2 s výdychovým ventilčekom zostala. Domáci kutili pracujúci s chemikáliami alebo ľudia, ktorí si chcú kúpiť vyšší štandard ochrany pred koronavírusom, tak pochodia len v zahraničných e-shopoch. Výsledkom je znevýhodňovanie slovenských dodávateľov pred zahraničnými, pretože zo zahraničia si tieto produkty môžu zákazníci bez problémov objednať. Rovnako nevedno, prečo je potrebné regulovať predaj jednej ochrannej pomôcky (respirátor), kým iné sú voľne dostupné (napr. nitrilové rukavice či jednorazové ochranné overaly).	4%
Jeden zákon SBS-károm zakazuje maskovanie tváre, iný im prikazuje rúška	Zákon o súkromnej bezpečnosti hovorí, že pri plnení úloh podľa tohto zákona nemožno používať žiadny spôsob maskovania tváre. Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a nadväzujúce opatrenia hovoria o povinnosti používania rúška. Maskovanie tváre v zmysle Zákona č. 355/2007 je tak v rozpore zo zákazom maskovania tváre v zmysle Zákona č. 473/2005.	2%

O Byrokratickom nezmysle roka

Byrokratický nezmysel je anticena pre legislatívne opatrenie komplikujúce život podnikateľom. Zmyslom je identifikovať nezmyselné byrokratické opatrenia zbytočne zaťažujúce podnikateľov a upriamiť na ne pozornosť kompetentných s cieľom odstrániť ich z legislatívy. Byrokratický nezmysel bol ocenený v roku 2015 v kategórii Vzorové iniciatívy na podporu podnikania a zlepšovania podnikateľského prostredia v súťaži European enterprise promotion awards.

Anketa vznikla v roku 2012 a jej vyhlasovateľom je Združenie mladých podnikateľov Slovenska. Odborným garantom je Združenie podnikateľov Slovenska. Odborným konzultantom je Centrum lepšej regulácie Slovak Business Agency a partnermi sú Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská komora daňových poradcov a portál Podnikajte.sk.