Podnikanie a zamestnávanie ľudí je veľmi úzko prepojené. V tejto oblasti sa opakovane hovorí o dvoch podstatných problémoch. Ide o vysoké daňovo-odvodové zaťaženie zamestnania, a teda o to, aký priepastný rozdiel je medzi cenou práce a čistou mzdou. Druhým problémom je podnikateľmi tak často kritizovaná nízka flexibilita pracovného práva. Existuje ešte tretí problém, súvisiaci so zamestnávaním a to je neprehľadná spleť predpisov a povinností, ktorá sa spája so zamestnaním už prvého zamestnanca. Podnikatelia sa pýtajú, kedy skončí legislatívna džungľa a trestanie za to, že zamestnávajú ľudí a prinášajú tak benefity domácej ekonomike.
Legislatívna džungľa pri zamestnávaní
Podnikateľa, ktorý sa rozhodne zmeniť svoje podnikanie z jednoosobovej firmy a zamestnať prvého človeka, čaká enormný nárast povinností, riziko pokút a zároveň sa musí zorientovať v pomerne neprehľadnej spleti predpisov. „Už samotné rozhodnutie podnikať prináša do života množstvo byrokracie, regulačných a administratívnych povinností. O tom, že tá správna „zábava“ prichádza až neskôr, vie svoje každý podnikateľ, ktorý sa rozhodol zamestnať prvého zamestnanca. Vytvorením pracovného miesta sa podnikateľ vystaví skokovitému nárastu byrokratickej záťaže, riziku desiatok pokút a toto všetko musí vedieť identifikovať v neprehľadnej spleti predpisov,“ hovorí prezident Združenia podnikateľov Slovenska, Ján Oravec.
„Ak sa podnikateľ rozhodne zamestnať prvého zamestnanca, tak sa najskôr musí prehrýzť viac ako tisíckou paragrafov, ktorých znenia v takmer 900 odvolávkach odkazujú približne na 600 ďalších predpisov a ich noviel. Až potom zistí, aké ho čakajú povinnosti a aké mu z nich vyplývajú sankcie,“ hovorí Ján Solík, predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska. „Aby bol legislatívny guláš dokonalý, tak v niektorých prípadoch upravuje povinnosť a sankciu za jej porušenie ten istý zákon, v iných prípadoch je povinnosť stanovená jedným predpisom a sankciu za jej porušenie treba hľadať v inom zákone,“ dodáva Solík.
Nemenej zaujímavý je aj pohľad na to, čo sa stane, ak nový zamestnávateľ nevenuje spomínanej tisícke paragrafov dostatočnú pozornosť. „Podnikateľovi, ktorí pri zamestnávaní zanedbá niektorú zo svojich povinností hrozí minimálne 20 rôznych pokút, ktorých úhrnná minimálna výška je bezmála 12 500 € a úhrnná maximálna výška približne 1,4 mil. €,“ konštatuje Solík. Uvedené čísla môžu byť dokonca ešte vyššie, keďže niektoré povinnosti sú jednorazové, iné treba plniť pravidelne. Množstvo povinností a pokút zamestnávateľa sa tiež zvyšuje v prípade vyššej rizikovej kategórie pracovnej pozície či dodatočných regulácií v niektorých sektoroch, alebo v prípade, že si zamestnávateľa vyhliadne Štatistický úrad a bude požadovať vypĺňanie štatistických výkazov.
Podnikatelia žiadajú od novej vlády rýchlu nápravu
Sme čerstvo po voľbách a o zásadné zmeny žiadajú nielen učitelia, zdravotníci a ďalšie sektory, ale aj podnikatelia. „Mantrou politikov je tvorba pracovných miest. Tie si však netreba draho "kupovať" investičnými stimulmi či eurofondovými projektmi. Stačí zjednodušiť zamestnávanie, teda len odstrániť podmienky, ktoré odrádzajú domácich malých aj väčších podnikateľov od toho, aby sa stali zamestnávateľmi,“ dodáva na záver Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. Podnikatelia teda nemlčia, ale jasne definujú, kde vidia jeden z problémov, na ktorý by sa mala vláda už pri tvorbe programového vyhlásenia na ďalšie roky sústrediť.