V Bratislave sa dnes pod vedením Jany Kiššovej konalo úvodné zasadnutie Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov pri Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Predmetom rokovania Komisie bol jediný bod programu - iniciatíva podnikateľských združení upozorňujúca na neprehľadnosť legislatívy a enormný nárast povinností pre podnikateľov, ktorí sa rozhodnú stať sa zamestnávateľmi.
Každý zamestnávateľ sa musí vysporiadať s legislatívnou džungľou, najhoršie sú na tom tí najmenší
Podnikateľa, ktorý sa rozhodne zmeniť svoje podnikanie z jednoosobovej firmy a zamestnať prvého človeka, čaká enormný nárast povinností, riziko pokút a zároveň sa musí zorientovať v neprehľadnej spleti predpisov. „Ak sa podnikateľ rozhodne zamestnať prvého zamestnanca, tak sa najskôr musí v niekoľkých zákonoch prehrýzť viac ako tisíckou paragrafov, ktorých znenia v takmer 900 odvolávkach odkazujú približne na 600 ďalších predpisov a ich noviel. Až potom zistí, aké ho čakajú povinnosti a aké mu z nich vyplývajú sankcie,“ hovorí Ján Solík, predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska. „Aby bol legislatívny guláš dokonalý, tak v niektorých prípadoch upravuje povinnosť a sankciu za jej porušenie ten istý zákon, v iných prípadoch je povinnosť stanovená jedným predpisom a sankciu za jej porušenie treba hľadať v inom zákone,“ dodáva Solík.
Nemenej zaujímavý je aj pohľad na to, čo sa stane, ak nový zamestnávateľ nevenuje spomínanej tisícke paragrafov dostatočnú pozornosť. „Napriek tomu, že pre malých podnikateľov je nereálne vyznať sa v neprehľadnej spleti predpisov a povinností, ktoré z nich vyplývajú, hrozia im za ich porušenie nemalé sankcie. Podnikateľovi, ktorý pri zamestnávaní zanedbá niektorú zo svojich povinností, hrozí viac ako 20 rôznych pokút, ktorých úhrnná minimálna výška je bezmála 12 500 € a úhrnná maximálna výška približne 1,4 mil. €,“ konštatuje Solík. Uvedené čísla môžu byť dokonca ešte vyššie, keďže niektoré povinnosti sú jednorazové, iné treba plniť pravidelne. Množstvo povinností a pokút zamestnávateľa sa tiež zvyšuje v prípade vyššej rizikovej kategórie pracovnej pozície či dodatočných regulácií v niektorých sektoroch, alebo v prípade, že si zamestnávateľa vyhliadne Štatistický úrad a bude požadovať vypĺňanie štatistických výkazov.
Absurdné pokuty sú na Slovensku praxou
To, že uvedené absurdné pokuty nie sú len teóriu, ale úrady ich aj využívajú, potvrdzujú aj konkrétne príklady. „S brigádničkou, ktorá pracovala v mojej prevádzke som sa prelome rokov dohodol, že ju zamestnáme na trvalý pracovný pomer. Pre ňu to znamená väčšiu istotu, vyššiu mzdu, pre štát vyššie odvody, pre mňa ako zamestnávateľa vyššie náklady. Keďže boli vianočné a novoročné sviatky, naša účtovníčka túto zmenu nahlásila Sociálnej poisťovni s odstupom 15 dní. Výsledkom je pokuta 2000 € za nelegálne zamestnávanie,“
V decembri 2014 sme zamestnali na dohodu brigádničku s tým, že keď sa osvedčí, zamestnáme ju na hlavný pracovný pomer. Tak sa stalo hneď po novoročných sviatkoch v januári 2015, kedy sme ju odhlásili v Sociálnej poisťovni ako dohodárku a zároveň sme ju prihlásili ako zamestnanca na hlavný pracovný pomer. Pre ňu to znamená väčšiu istotu, nárok na dovolenku, stravné lístky a vyššiu mzdu, pre štát vyššie odvody, pre mňa ako zamestnávateľa vyššie náklady. Keďže boli vianočné a novoročné sviatky, naša účtovníčka túto zmenu nahlásila Sociálnej poisťovni s odstupom 15 dní. Inšpektorát práce túto situáciu pri kontrole posúdil ako „nelegálne zamestnávanie“ a následne po viac ako roku nám uložil pokutu 2000 EUR, hovorí Tomáš Husár, ktorý je majiteľom reštaurácie v Rajeckých Tepliciach.
„Paradoxné je, že ma štát trestá absurdne vysokou pokutou za administratívnu chybu, vďaka ktorej ten istý štát dostal za môjho zamestnanca vyššie odvody a bez dotácií bolo vytvorené nové pracovné miesto. Zároveň som sa podľa súčasného znenia zákona stal nelegálnym zamestnávateľom napriek tomu, že naša kolegyňa bola každý jeden deň riadne evidovaná v Sociálnej poisťovni, akurát sme neskoro nahlásili, že už nemá status brigádnika, ale bežného zamestnanca,“ dodáva Husár.
Podnikatelia žiadajú od novej vlády rýchlu nápravu
„Mantrou politikov je tvorba pracovných miest. Tie si však netreba draho "kupovať" investičnými stimulmi či eurofondovými projektmi. Stačí zjednodušiť podmienky na zamestnávanie, teda len odstrániť prekážky, ktoré odrádzajú domácich malých aj väčších podnikateľov od toho, aby sa stali zamestnávateľmi. Mnohé pozitívne zmeny v tejto oblasti sa dajú dosiahnuť pomerne rýchlo, pretože nemajú dopad na práva zamestnancov, či verejné financie,“ dodáva na záver Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.