Mestá Viedeň a Bratislava sú od seba vzdialené len niekoľko desiatok kilometrov. Pritom každé z nich má svoj vlastný jazyk, kultúru, ekonomiku a začínajúcich podnikateľov, ktorí prichádzajú s inovatívnymi myšlienkami na trh.
Je možné tieto mladé podnikateľské subjekty z regiónu Viedne a Bratislavy navzájom prepojiť? Aké majú možnosti na rozvoj?
Všetky informácie na jednom mieste
Zaujímavý pohľad na ekosystém mladých firiem - start-upov prináša analýza, ktorú pripravilo Združenie mladých podnikateľov Slovenska v spolupráci s Agentúrou mesta Viedeň pre podporu podnikania, v rámci projektu TwinEntrepreneurs. Výsledky analýzy boli prezentované na podujatí, ktoré sa konalo 11. 12. 2013 vo Viedni. Zúčastnili sa ho kľúčoví predstavitelia investorskej komunity, coworkingových centier, organizácií podporujúcich podnikanie a poskytujúcich poradenstvo pre start-upy a tiež zástupcovia niekoľkých start-upov. Po prezentácii kľúčových zistení z analýzy diskutovali o konkrétnych možnostiach spolupráce medzi mladými podnikateľmi z oboch krajín.
V čom sa start-upy v Bratislave a vo Viedni podobajú?
Slovenské a rakúske start-upy sa v mnohom podobajú, no možno medzi nimi pozorovať niekoľko odlišností. Jedným zo základných rozdielov je sektor podnikania. Kým na Slovensku dominujú start-upy v oblasti IT, v Rakúsku sa vyskytujú aj v sektoroch, ktoré sú kapitálovo náročnejšie. „Príčinu treba hľadať v rozvinutejšom ekosystéme pre start-upy, lepšej dostupnosti rozvojového kapitálu a širšej podpore zo strany verejných inštitúcií na celoštátnej aj regionálnej úrovni,“ dopĺňa Tomáš Husár zo Združenia mladých podnikateľov Slovenska.
Oplatí sa viac Viedeň alebo Bratislava?
Ekosystém pre start-upy sa v regióne Viedne intenzívne buduje od roku 2008 v úzkej spolupráci verejných a súkromných inštitúcií. V regióne Bratislavy sa situácia začala zlepšovať najmä po roku 2011 a ťahúňom týchto zmien sú prevažne aktivity súkromného sektora. Ako komentuje Tomáš Husár zo Združenia mladých podnikateľov Slovenska „Tento niekoľkoročný náskok sa odzrkadľuje v počte iniciatív, ich rozsahu aj v ich profesionalite. Slovensko má v porovnaní s Rakúskom ťažšiu pozíciu na trhu, ale na druhej strane u nás existuje silný potenciál, ktorý sa skrýva v mladých ľuďoch.“
Kde sú najväčšie rezervy a na čom treba pracovať?
Zlepšenie a posilňovanie medziregionálnej spolupráce je predpokladom pre ďalší rozvoj susedných regiónov ako sú Viedeň, Bratislava, Brno, Budapešť. Spoločné iniciatívy a projekty ako virtuálne platformy, workshopy, výmenné akcie, by mohli pomôcť pri naštartovaní podnikateľského a inovačného potenciálu celého regiónu,
Vzdelávací systém a prepájanie výskumu a vývoja s praxou
Systém vzdelávania na univerzitách nevychováva podnikateľov a nerozvíja podnikateľské zručnosti mladých ľudí v potrebnej miere. V Rakúsku je situácia odlišná. Na univerzitách sa posilňuje aj interdisciplinárna kooperácia medzi rôznymi univerzitami za účelom spájania študentov, napr. technických, kreatívnych a ekonomických smerov. Na Slovensku je tento jav veľmi zriedkavý.
Spájanie síl za účelom synergií a rýchlejšieho rastu
Ako komentuje Tomáš Husár: „Z analýzy, ktorú pripravilo Združenie mladých podnikateľov Slovenska vyplýva, že napriek tomu, že v ostatnom čase prišlo v oboch krajinách k posunu, budovanie mladých inovatívnych firiem stále nepatrí medzi TOP témy ani na slovenskej ani rakúskej strane.“ Existujúce podporné programy verejného sektora na Slovensku navyše sprevádza nízka dôvera podnikateľov.
„Významný krok pri tvorbe ekosystému by mohol byť v užšom prepojení súkromného a verejného sektora. Vytvoril by sa priestor na synergie, z ktorých by profitovali všetky strany. Verejný sektor by získal väčšiu kredibilitu a efektivitu. Súkromný sektor by získal viac možností a zdrojov, čím by mohol pomôcť väčšiemu počtu inovatívnych start-upov k akcelerácii rastu a presadeniu sa na globálnom trhu,“ na záver dodáva Tomáš Husár.
V rámci iniciatívy TwinEntrepreneurs získajú mladé firmy potrebné know how nie len prostredníctvom bezplatných workshopov a seminárov, ale aj individuálneho poradenstva k cezhraničnej expanzii.
Projekt je spolufinancovaný z EURÓPSKEHO FONDU REGIONÁLNEHO ROZVOJA, programu cezhraničnej spolupráce SLOVENSKÁ REPUBLIKA - RAKÚSKO 2007-2013.