Hlasujte za Byrokratický nezmysel roka 2016

Top 10 byrokratických absurdít

Výber byrokratických absurdít je aj v tomto roku pestrý. Podnikatelia zaslali do tohtoročnej ankety 49 námetov, z ktorých zástupcovia podnikateľských organizácií vybrali finálovú desiatku. „Výber byrokratických nezmyslov aj v tomto roku odzrkadľuje celú škálu problémov, s ktorými sa musia podnikatelia vedieť vysporiadať, ak chcú na Slovensku podnikať a dodržiavať pravidlá,“ konštatuje Ján Solík, predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska. „V porovnaní s minulými ročníkmi možno vidieť dva trendy – rozširuje sa spektrum problémov, na ktoré podnikatelia poukazujú a medzi nomináciami sa žiaľ objavuje značné zastúpenie problémov, ktoré možno označiť za nové, pretože vznikli v dôsledku legislatívy prijatej v nedávnom období,“ dopĺňa Solík.

„Lepšia regulácia a odstraňovanie nezmyselnej byrokracie je bezpochyby beh na dlhé trate. Pestrá zmes tohtoročných nominácií je dôkazom, že tvorivosť autorov regulácií - v negatívnom slova zmysle - je univerzálna naprieč verejnou správou,“ zdôrazňuje Marián Letovanec zo Slovak Business Agency. „Dobrou správou je však zavedenie nových pravidiel pre regulačný proces a zriadenie Centra lepšej regulácie v Slovak Business Agency. Verme, že prispejú k čo najmenšiemu počtu nominácií v budúcich rokoch,“ dopĺňa Letovanec.

„Združenie podnikateľov Slovenska je už piaty rok odborným garantom projektu Byrokratický nezmysel roka. Byrokratické nezmysly sa na podnikateľov denne valia prakticky zo všetkých strán. Ministerstvo hospodárstva ešte v roku 2014 vypočítalo, že administratívne náklady na podnikanie vyplývajúce len z vybranej vzorky zákonov predstavujú 2,7 miliardy eur. Ak sa pomocou tejto iniciatívy zmobilizuje vôľa čo najrýchlejšie zrušiť aspoň časť nezmyselnej byrokracie, na ktorú poukáže verejnosť, tento projekt má zmysel,“ dodáva na záver Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

Do 29.12.2016 môžu všetci záujemcovia dať svoj hlas jednému z desiatich “favoritov”, ktorých vybrali podnikateľské organizácie na základe podnetov od podnikateľov. Hlasovať za Byrokratický nezmysel roka 2016 možno na www.byrokratickynezmysel.sk
 

Názov	Podstata problému
Fotografie či videá zhotovené dronom musia úradníci podnikateľom schvaľovať	Ak osoba používa dron na podnikateľské účely, vzťahuje sa na ňu od roku 2015 niekoľko regulačných povinností, napr. zaevidovanie dronu do registra lietadiel, získanie povolenia na výkon leteckých prác a preukazu odbornej spôsobilosti zložením skúšok, uzatvorenie zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou lietadla, platné povolenie od Ministerstva obrany SR, ak je akékoľvek lietadlo využívané za účelom leteckej fotografie. Povolenie od Ministerstva obrany SR je potrebné, ak je akékoľvek lietadlo využívané za účelom leteckej fotografie (fotografovanie, filmovanie a iné zaznamenávanie z paluby lietadla). V prípade získania povolenia musí podnikateľ do jedného mesiaca od natočenia konkrétneho videa či vyhotovenia fotografií túto skutočnosť oznámiť úradu a predložiť tento materiál na posúdenie Ministerstvu obrany SR, ktoré určí stupeň utajenia snímkového materiálu. Do posúdenia snímkového materiálu sa s ním zaobchádza ako s utajovanou skutočnosťou. Úradníci tak majú mesiac, aby pozerali videá či fotografie, ktoré sú určené zvyčajne na reklamné účely a podnikateľom ich schvaľovali.
Nereálny termín na oznámenie skončenia uplatňovania "kešovej DPH"	Ak musí platiteľ DPH ukončiť režim uplatňovania DPH na základe prijatia platby zo zákonných dôvodov, má povinnosť oznámiť to daňovému úradu do 5 dní po skončení zdaňovacieho obdobia (kal. mesiaca alebo kal. štvrťroka), v ktorom daná skutočnosť nastala, napriek tomu, že vystaviť faktúry za dané obdobie môže zo zákona do 15 dní. Uvedený problém je ešte vypuklejší v prípade vedenia účtovníctva externe dodávateľskou formou. Povinnosť je preto v mnohých prípadoch nereálne splniť v zákonnej lehote
Ak podnikateľ dáva zákazníkom na tovar sáčky, musí sa registrovať na ministerstve	Od 1. januára 2016 nadobudol účinnosť o odpadoch v znení neskorších predpisov. Podnikateľom, ktorí spadajú pod novú definíciu výrobcov obalov (aj keď reálne žiadne nevyrábajú) zákon ustanovuje veľké množstvo zbytočnej a nelogickej byrokracie. Ak napríklad podnikateľ dáva svojim zákazníkom na tovar sáčky je považovaný za tzv. výrobcu obalového výrobku. Aby sa podnikateľ v zmysle zákona o odpadoch stal výrobcom obalov, postačuje totiž napr. aby odplatne alebo zadarmo odovzdal obal konečnému zákazníkovi na bezprostredné zabalenie tovaru. Ako výrobca obalu musí následne uzatvoriť zmluvu s vybraným spracovateľom odpadu a platiť mu dohodnutý poplatok, zaregistrovať sa na Ministerstve životného prostredia SR v Registri výrobcov obalov a plniť si množstvo ďalších povinností. A aby toho nebolo málo, tak ak si podnikateľ objedná napr. hocijaký zabalený výrobok u dodávateľa, ktorý je síce výrobcom obalov, avšak nie je zapísaný v spomínanom registri, povinnosti výrobcu obalov (vrátane hrozby pokuty) automaticky prechádzajú na objednávateľa. Uvedeným povinnostiam sa môže podnikateľ vyhnúť iba ak preukáže, že obalový výrobok sa nestane súčasťou komunálneho odpadu
Zmena sídla firmy za 33 € alebo za 500 € - v závislosti od úradu	Ak si podnikateľ zmení sídlo, musí túto skutočnosť oznámiť viacerým úradom. Zatiaľ čo v prípade Obchodného registra sa za zápis zmeny údajov (vrátane sídla) platí súdny poplatok vo výške 33 €, zaevidovanie takejto zmeny sídla na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny v prípade agentúry dočasného zamestnávania stojí právnickú osobu až 500 €. Zmena sídla v takomto prípade totiž vyžaduje tiež zmenu povolenia, ktoré bolo agentúre vydané. Poplatok je neprimeraný a vo vzťahu k iným poplatkom - ak si zmení sídlo agentúra podporného zamestnávania, za zmenu povolenia zaplatí právnická osoba desaťnásobne menej - 50 €.
Kontrolóri žiadajú od podnikateľov dokumenty, ktoré majú alebo si vedia vyžiadať od iného úradu	Keď je podnikateľský subjekt kontrolovaný pýtajú od neho dokumenty, ktoré už predložil organizácii, ktorá ho kontroluje alebo inej štátnej organizácii - zbytočná administratíva ktorou zaťažujú nezmyselne podnikateľa. Konkrétne príklady - Pri väčšine kontrol je potrebné predložiť výpis z OR, pri kontrole Sociálnou poisťovňou žiadajú kontrolóri výkazy, ktoré podnikateľ Sociálnej poisťovni mesačne elektronicky posiela a žiadajú výkazy, ktoré posiela mesačne elektronicky na daňový úrad a žiadajú výpisy z účtu podnikateľa namiesto toho, aby si skontrolovali úhrady na účte svojej inštitúcie, žiadajú zápisnice z valného zhromaždenia, ktoré podnikateľ predkladá registrovému súdu a podobne.
E-shopy nemôžu od zákazníkov vyžadovať súhlas s obchodnými podmienkami	Slovenská obchodná inšpekcia vo svojom rozhodnutí zo začiatku roka 2016 konštatovala, že formulácia v objednávkovom formulári typu: „Odoslaním objednávky vyjadruje kupujúci svoj súhlas s obchodnými podmienkami“ vnáša nerovnováhu do práv a povinností medzi prevádzkovateľom e-shopu a zákazníkom, nakoľko zákazník má síce možnosť oboznámiť sa s obchodnými podmienkami, avšak nemá možnosť ovplyvniť a dodatočne preukázať ich obsah. Zaškrtávacie políčko so súhlasom zákazníka je preto považované za neprimeranú podmienku, ktorá môže byť pokutovaná.“ V praxi to znamená, že zatiaľ čo banka alebo mobilný operátor môže v papierovej zmluve odkázať na svoje obchodné podmienky, ktoré sa stanú súčasťou vzťahu so zákazníkom, prevádzkovateľ e-shopu nie. Nejde tak o nezmysel v zákone, ale o nezmyselný výklad zákona SOI s negatívnym dopadom na prevádzkovateľov e-shopov, ktorých pod hrozbou pokuty nepriamo núti k úprave objednávkových formulárov a obchodných podmienok.
Tatarák je zakázaný, no pokrmy zo surových rýb sú legálne	Tatársky biftek je tradičná špecialita zo surového mäsa, ktorá je obľúbená nielen na Slovensku, ale aj vo väčšine európskych krajín (Francúzsko, ČR, škandinávske krajiny, Rusko, Kanada, atď.). Na rozdiel od nich je však tatarák na Slovensku ilegálnou pochutinou. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR z roku 2007 totiž zakazuje v reštauráciách podávať jedlá z tepelne nespracovaného mäsa. Napriek tejto vyhláške Úrad verejného zdravotníctva SR posledných 10 rokov tatarák nezakazoval, nerozdával pokuty a úplne jeho existenciu ignoroval - čo všetky reštaurácie na Slovensku presvedčilo, že je jeho predaj vlastne v poriadku. Odrazu to však ÚVZ prekážať začalo a pokutoval 6 bratislavských reštaurácií v jeden deň s tým, že má v pláne pokutovať každý podnik, ktorý bude mať tatarák v ponuke. Zaujímavým paradoxom je skutočnosť, že ponúkať v podnikoch surové ryby, napr. aj tatarák z lososa či tuniaka alebo obľúbená pochúťka sushi, nie je predmetom tohto zákazu. Pritom tepelne nespracované ryby sa kazia oveľa rýchlejšie ako mäso. Za porušenie vyhlášky hrozí pokuta od 150 € až do 20 000 €.
Pokutovanie objednávateľa služby za nelegálne zamestnávanie u dodávateľa	Všetci podnikatelia si od 18.06.2016 musia overovať, či zamestnanci ich dodávateľov nevykonávajú nelegálnu prácu. Prijatie práce či služby od dodávateľa, ktorý pri ich dodaní využíva nelegálnu prácu, totiž pre objednávateľa znamená porušenie zákona a pokutu od inšpektorátu práce - zákon totiž ani nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom „dodanie práce“ a „dodanie služby“. Aby sa zamedzila nevedomosť objednávateľa o porušovaní zákazu nelegálneho zamestnávania, zákon dodávateľovi ukladá povinnosť poskytnúť objednávateľovi na požiadanie údaje o fyzickej osobe, ktorá vykonáva danú prácu alebo poskytuje objednanú službu. Overovanie všetkých skutočností, ktoré definujú nelegálnu prácu, je však prakticky nemožné.
Konkurenti musia podnikateľovi v advokácii schváliť názov firmy	Novela zákona o advokácii a následné uznesenie Slovenskej advokátskej komory zakazuje niektoré názvy firiem, ktoré sú v súlade so svetovými trendami a zároveň dáva predsedníctvu SAK kompetenciu schvaľovať názvy nových advokátskych kancelárií. Z členov predsedníctva sa tak razom stali experti na naming, ktorí budú určovať svojim budúcim konkurentom, či ich meno nie je príliš nápadité a či je dôstojné.
Prihlasovanie do elektronických schránok s.r.o. iba s novými občianskymi preukazmi s čipom	Od roku 2017 musia obchodné spoločnosti povinne používať tzv. elektronické schránky. Zatiaľ čo v iných krajinách EÚ možno do takýchto schránok vstupovať z ktoréhokoľvek miesta na svete iba za pomoci prihlasovacieho mena a hesla, prístup do slovenských elektronických schránok vyžaduje vlastníctvo nového občianskeho preukazu s čipom, čítačku elektronických kariet a špeciálny softvér. To spôsobuje problém konateľom na služobných cestách alebo dovolenkách, ktorí sa bez týchto komponentov do elektronickej schránky s.r.o. neprihlásia a zmeškajú tak napr. dôležitú lehotu. Problém majú tiež spoločnosti so zahraničnými štatutármi, napr. mnohé dcérske spoločnosti nadnárodných korporácií. Do elektronickej schránky takejto s.r.o. sa totiž nedá prihlásiť, ak zahraničný konateľ nemá slovenský občiansky preukaz alebo pobytový preukaz s čipom, ktorý sa dá získať len pomerne komplikovane. Problém mohol byť aspoň čiastočne vyriešený za pomoci tzv. alternatívnych identifikátorov, ktoré zákon spomína, no v praxi neexistujú.

O Byrokratickom nezmysle roka

Byrokratický nezmysel je anticena pre legislatívne opatrenie komplikujúce život podnikateľom. Zmyslom je identifikovať nezmyselné byrokratické opatrenia zbytočne zaťažujúce podnikateľov a upriamiť na ne pozornosť kompetentných s cieľom odstrániť ich z legislatívy. Byrokratický nezmysel bol ocenený v roku 2015 v kategórii Vzorové iniciatívy na podporu podnikania a zlepšovania podnikateľského prostredia v súťaži European enterprise promotion awards.

Vyhlasovateľom ankety je Združenie mladých podnikateľov Slovenska. Odborným garantom je Združenie podnikateľov Slovenska. Partnermi sú Republiková únia zamestnávateľov a Slovak Business Agency